Vraciame čas tým, ktorí sa starajú o zdravie druhých

Kríza v zdravotníctve: Na prvý pohľad je to pomerne abstraktný pojem. Ale keď navštívite nemocnicu, zistíte, čo to konkrétne znamená. Prof. Dr. Wolfgang Buhre, prezident Európskej spoločnosti pre anestéziológiu a intenzívnu starostlivosť (ESAIC), to zhrnul: „Prvá vec, ktorú si pacienti všimnú, je, že čakacie doby sú dlhšie a diagnostika sa môže v dôsledku toho nebezpečne oneskoriť. To je to, čo rozumieme pod krízou zdravotnej starostlivosti." Ale má to ešte vážnejšie dôsledky: „Čím závažnejšia je kríza, tým menej času môžu ošetrovatelia stráviť starostlivosťou o pacientov a tým väčšie je riziko ľudskej chyby.“ Časový tlak v klinickom prostredí môže mať vážne dôsledky: Katétre sú umiestnené chybne, infekcie sa prehliadajú, lieky sa podávajú nesprávne. Jedno je isté: Kríza v oblasti zdravotnej starostlivosti je fenomén a nedostatok zdravotníckeho personálu je problémom vo všetkých krajinách, aj keď v rôznej miere. ​

Zaoberáme sa vysoko komplexným systémom, v ktorom zohrávajú špecifickú úlohu starnúce spoločnosti, náročné pracovné podmienky, imigrácia a emigrácia. Žiadny z týchto faktorov sa nedá vyriešiť v krátkodobom horizonte a neexistuje jedno jednoduché riešenie. Wolfgang Buhre, ktorý je tiež profesorom perioperatívnej medicíny a anestéziológie na univerzite UMC v Utrechte, tiež brzdí nádeje na čisto technické riešenia, ako je robotika: „Roboti v zdravotníckej starostlivosti určite raz budú existovať, ale podľa môjho názoru nie v najbližších 20 rokoch.“ Napriek tomu však existujú aj dôvody na optimizmus: „Krízu dokážeme vyriešiť,“ hovorí profesor Buhre, „ak všetci spoja sily a zamerajú sa na efektivitu systémov starostlivosti.“ Spoločnosť B. Braun k tomu rozhodujúcim spôsobom prispieva tým, že zjednodušuje lekárske, ošetrovateľské a administratívne činnosti, čo môže viesť k získaniu viac času na starostlivosť o pacientov.​

Nedostatok personálu

Svet s menším počtom zdravotníkov​

Nedostatok zdravotníckych pracovníkov je globálnou krízou. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že do roku 2030 bude celosvetový nedostatok zdravotníckych pracovníkov činiť 10 miliónov. Samotné zdravotné sestry budú tvoriť až polovicu tohto počtu.

Nedostatok a zvýšené pracovné zaťaženie zdravotníckeho personálu bude mať vážny vplyv na globálne zdravie. „Sestry nesú jednu z najväčších záťaží v oblasti zdravotnej starostlivosti,“ uviedol generálny tajomník OSN Antonio Guterres pri vyhlasovaní roku 2020 za Medzinárodný rok sestier a pôrodných asistentiek. „Vykonávajú ťažkú prácu a vydržia dlhé hodiny, pričom riskujú zranenie, infekciu a záťaž duševného zdravia, ktorá takúto traumatickú prácu sprevádza.“ ​

Vyhorenie, stres a úbytok pracovníkov

„Nezvládateľná pracovná záťaž“ a dôsledky​

Systémy zdravotnej starostlivosti sa v jednotlivých krajinách líšia, ale dôvody krízy v oblasti zdravotnej starostlivosti sú všade podobné. Profesor Buhre to zhrnul takto: „Hlavným rysom krízy v oblasti zdravotnej starostlivosti je, že atraktivita ošetrovateľských povolaní prudko klesá. Mladí ľudia si to prirodzene uvedomujú, a preto sa čoraz viac zdráhajú pracovať v tomto odvetví." Štúdia vykonaná konzultantskou spoločnosťou McKinsey v USA, ktorú možno vnímať ako prototyp situácie v krajinách globálneho Severu, zistila, že veľká časť zamestnancov považuje svoju prácu za „zmysluplnú“ a vo všeobecnosti hodnotí svoju interakciu s pacientmi pozitívne. To však sotva kompenzuje aspekty ich práce, ktoré sú vnímané ako náročné a nezvládnuteľné. ​

Následky sú vážne: V 90 % rozvinutých krajín sú ošetrovatelia nespokojní so svojou prácou alebo dokonca trpia vyhorením. Medzi rokmi 2018 a 2022 sa miera vyhorenia medzi zdravotnými sestrami v USA zvýšila o 15 percent. 

Syndróm vyhorenia sa tiež opakovane uvádza ako najdôležitejší dôvod pre zmenu zamestnania ošetrovateľského personálu. Ochota tak urobiť je alarmujúco vysoká. V septembri 2022 uvažovala takmer tretina všetkých zdravotných sestier v USA o odchode z práce. Vo Spojenom kráľovstve to bolo 36 percent, zatiaľ čo v Japonsku o odchode z práce pravidelne uvažuje až 80 percent nemocničného personálu. Stručne povedané, situácia je dramatická.

Hlavné faktory, ktoré vedú sestry k odchodu

Odchod zdravotníckych pracovníkov je spôsobený niekoľkými kritickými faktormi. Medzi kľúčové problémy patrí vyhorenie z vysokého pracovného zaťaženia, nedostatočná odmena, nedostatok príležitostí na kariérny postup a nedostatočná podpora na pracovisku. Riešenie týchto problémov je nevyhnutné na udržanie kvalifikovaného zdravotníckeho personálu a zabezpečenie udržateľných služieb zdravotnej starostlivosti.​

Migrácia

Globálny odchod zdravotníckych pracovníkov​

Keďže čoraz viac poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na celom svete hlási nedostatok personálu, je jasné, že svet zúfalo potrebuje viac zdravotníckeho personálu. Okrem nerovnomerného prístupu k zdravotnej starostlivosti medzi krajinami sa bohaté krajiny čoraz viac spoliehajú na tie chudobnejšie, čo spôsobuje, že každý rok migrujú tisícky zdravotníckych pracovníkov. 

Výsledný odliv môže často viesť k nedostatku kvalifikovaného zdravotníckeho personálu v krajinách, ktoré ho najviac potrebujú. A nejde len sestry, ale aj lekári, technici, poradcovia a iní zdravotnícki odborníci. V polovici krajín subsaharskej Afriky sa viac ako štvrtina lekárov presťahovala do krajín s vysokými príjmami. ​

Globálny odliv starostlivosti

Migrácia zdravotníckeho personálu, poháňaná rozdielmi v mzdách, pracovných podmienkach a kariérnych príležitostiach, významne ovplyvňuje globálnu zdravotnú starostlivosť. Krajiny s vysokými príjmami priťahujú zdravotné sestry z regiónov s nižšími príjmami, čo zhoršuje miestny nedostatok. Pochopenie týchto migračných vzorcov je rozhodujúce pre vývoj politík, ktoré vyvažujú globálne potreby v oblasti zdravotnej starostlivosti a podporujú spravodlivé rozdelenie pracovnej sily.​

Dáta WHO z 86 krajín ukazujú, že jedna z ôsmich zdravotných sestier sa narodila alebo vyštudovala v inej krajine, ako je krajina, v ktorej v súčasnosti pracuje. Podiel zdravotných sestier narodených v zahraničí je ešte vyšší v bohatších krajinách – napríklad viac ako 25 percent zdravotných sestier Národnej zdravotnej služby Spojeného kráľovstva (NHS) uvádza inú štátnu príslušnosť ako britskú. Počet sestier v Nemecku, ktoré vyštudovali v zahraničí sa za päť rokov takmer zdvojnásobil na 14 percent v roku 2022, pretože kvalifikovaní odborníci z východnej Európy a Turecka vyplnili medzeru medzi dopytom a ponukou. ​

Nízke mzdy, vysoký pomer pacientov na zdravotnú sestru a obmedzené príležitosti sú hlavnými dôvodmi, prečo sa zdravotné sestry a iní zdravotnícki pracovníci rozhodujú migrovať. Malajzia je dokonalým príkladom straty ľudských zdrojov v sektore zdravotnej starostlivosti. Svetová banka odhaduje, že Malajzia od konca 90-tych rokov každoročne stratila približne 20 percent svojich zdravotníckych pracovníkov. Zvýšená pracovná záťaž zdravotníckych pracovníkov v krajine mala výrazný vplyv na celkovú spokojnosť s prácou v tomto sektore, ktorá podľa jednej štúdie predstavuje len 30 percent.